Tohtoročná výprava Slovenských plachtárov v Corowe nasadila latku na CPSke poriadne vysoko. Tí, čo sa chcú aspoň priblížiť  k horným priečkam, musia lietať a hlavne deklarovať FAI trojuholníky, za ktoré je najviac bodov. Slovensko nie je typicky trojuholníková krajina, ale deklarované FAI 500vky  a aj dlhšie trasy sa  tu dajú lietať  a hlavne dnes, keď sa dá využiť aj vzdušný priestor okolitých krajín. Keď som bol mladý plachtár,  písal som si poznámky z letov. Už som na to celkom zabudol, ale nedávno som vyhadzoval staré veci  a našiel som aj môj  záznamník preletov.  Najviac popísaných preletov som mal z Nitry, Trnavy a Nových Zámkov, odkiaľ sme vtedy ako členovia Aeroklubu Bratislava - Vajnory lietali, pretože z Bratislavy sme nemohli. Najviac ma zaujal let z Nových Zámkov.

Ale nech hovorí denník: 26.06.1986, Trojuholník 506Km
N.Zámky-Žilina-Sp.N.Ves-Imel-N.Zámky
Nimbus L-286 OK-5401, Priemerná rýchlosť: 77,64Km/h
Počasie: 3/8-7/8Cu Základňa: 1300-2900m, Stúpania: 1-3m/s, Vietor: NW 5-7m/s

     Od Rána bolo cítiť dobré počasie. Prvé Cu naskákali na okolie Nových Zámkov nezvykle skoro, už o 09:50h. Všetko som mal pripravené, barograf načadený, let nadeklarovaný (vtedy sa robila fotka deklarácie, ktorá bola napísaná na formulári velkosti A3), ale vlečná mala byť až od 11tej. Bezpečne letieť sa dalo už od 10:15h. Ja som preťal odletovú pásku o 11:20h. V tom čase už boli 3/8 Cu v 1300m. Po Zlaté Moravce to bolo bez problémov. V Prievidzkej doline už bol prvý rozpad. Musím postupovať opatrne.  Vďaka Nimbusu sa mi darí držať výšku a pomaly sa posúvam smer Žilina. Prvý otočák otáčam v 1850m za 1.59h. Na Kopcoch to nevyzeralo veľmi lákavo. Na Martinských Holiach nalietavam 1,5m do 2000m. Preskakujem Martinskú dolinu a na Veľkej Fatre sú už základne v 2400m. Nízke Tatry sú dobré a základňa sa smerom ku Kráľovej Holi zvyšuje až na 2800m. Dotáčam až do základní. Počasie smerom na Spišškú Novú Ves nevyzerá dobre. Základňa klesá a je tam 7/8 rozpadnutých mrakov. Spišskú otáčam o 14:53h.Snažím sa držať pod základňou, aj za cenu slabších stúpaní. Ku Kráľovke sa dostávam v 2000m a nalietavam 3m/s, ktoré ma vyniesli až do 2900m. Odtiaľ let cez Muráňsky Kras až po Sitno bez problémov. Základne ale klesli na 2000m. Keď po dlhom preskoku nalietavam pri Leviciach 1,5m/s do 1750m, už viem že doletím. Ešte posledná otočka Imel a po 6 hodinách a 31 minútach na trati pristávam v Nových Zámkoch. 

     Poviete si 500vka, to má dnes skoro každý a na Nimbuse, to nič nieje. Vtedy ale bol najvačší problém získať povolenie od vojakov. Cez týždeň to najčastejšie nešlo vôbec, alebo len na 100vku, na tzv miestny burnus. Najlepšie bolo, keď sa počasie vydarilo na sobotu alebo na nedeľu. Vtedy to šlo aj na niečo dlhšie. Foťáky, to bol veľký pokrok, pretože sa zvýšil počet vhodných otočákov a tým aj tratí. Už sa nemuseli točiť len aeroklubové letiská.

     Dnes v čase loggerov a voľných priestorov  a jojo lietaní je plachtenie o niečom inom. Ale akosi sa pri lietaní z aeroklubov zabudlo, že prelet nieje len nadeklarovať odlet, aby mi tá CPSka niečo spočítala, ale že najhodnotnejší prelet je deklarovaný trojuholník... a ide to aj na Slovensku.