Naša malá ale silná výprava dorazila včera v niekoľkých vlnách. Vlekár samozrejme rýchlejšie, šoféri karavanových súprav pomalšie. Po príchode sme sa aktívne zapojili do spoločenského života v miestnom bare. S napätím sme očakávali, či ho spoznáme, ale môžem vás upokojiť, že všetko je presne tak ako sme to miulý rok opustili: rovnaké barmanky, rovnaký čapovaný Corgoň 10, a predpokladáme, že párky budú tiež rovnaké - aj keď toto sme nemali možnosť overiť, kedže sme sa pokúsili objednať si ich 20 minút pred záverečnou a to uznáte že sa už neoplatí zohrievať vodu. Bar bol obsadený prevážne nemeckými a českými pilotmi aj keď po našom príchode sa pomer síl začal meniť v prospech malého slovenského tímu. Ale to už je na týchto pretekoch tradícia, že slovenskí piloti bojujú s medzinárodnou presilou. Zaznamenali sme tu aj Branikovho bývalého kamaráta JanaBA (áno, toho ktorého číslo si už pár krát vymazal z mobilu a potom ho pracne zháňal), dokonca si vďaka pohostinnosti zabezpečil nocľah u Branika v karavane. Jeho nádeje na ubytovanie počas ďalších dní sa rozplynuli po tom, ako ráno Branik prehlásil, že jeho karavan nie je žiaden hospic. Dnes fúka, ako to už len v Nitre vie, deka sa chvíľami trhá, brífing začína o 12tej a Domino niečo mrmlal o okne 200km západne od nás a vzletoch o 14tej hodine. Uvidíme či sa poletí - my sa budeme hlavne snažiť zvládnuť rutinu prvých pretekov v sezóne, t.j. elektronický boj s kompjútrami, otočkami, erspejsami a podobne.